Rubín je červená odroda minerálu nazývaného korund. Je to veľmi odolný minerál, po diamante najtvrdší nerast na Zemi. Charakteristickou optickou vlastnosťou všetkých odrôd korundu je pomerne silný pleochroizmus (Pleochroizmus – striedanie sa farieb anizotropných kryštálov v závislosti od smeru dopadajúceho polarizovaného svetla. Tento jav spôsobuje rôzna absorpcia svetla vnútri kryštálu).

Farba klasického rubínu je svetlo až sýto červená, niekedy s hnedavými alebo fialovými odtieňmi. Červená farba je spôsobená prímesou chrómu. Hnedasté odtiene sú dané zvýšenou prímesou železa.

Najviac vyhľadávané sú rubíny farby holubičej krvi. Prirovnanie má svoj pôvod v Číne. Odtieň je definovaný ako „kvapka holubičej krvi na dokonale vyleštenej striebornej doske“.

Svetlo sfarbený rubín tvorí plynulý prechod k ružovému zafíru. Fakt, že rubíny sú cenené vyššie než ružové zafíry, dal vzniknúť jednému úsmevnému prísloviu: „Ak je kameň svetlejší rubín alebo ružový zafír, záleží na tom, či ste kupujúci alebo predávajúci“. Občas sa vyskytujú aj farebné prechody k fialovému a dokonca aj oranžovému zafíru. Rubínová farba najlepšie vynikne na slnečnom svetle a pri teplom umelom osvetlení.

Rubín bol ceneným drahokamom už za čias Etruskov a antického Grécka. Prvé doklady o ťažbe rubínov na Sri Lanke sú staré dva a pol tisíc rokov. V poslednom tisícročí pochádzajú najhodnotnejšie rubíny z Barmy, kde sa ťaží v oblasti Mogok asi od 6. storočia.

Rubín patrí medzi najdrahšie drahokamy. Jeho cena je predstihnutá len niektorými veľmi vzácnymi farebnými diamantmi. V porovnaní so zafírmi obsahujú rubíny viac inklúzií, ktoré bývajú v malom množstve tolerované a sú dokladom prírodného pôvodu.

História potvrdzuje, že istota o pravosti rubínu nie je samozrejmou vecou. Najväčší kameň na Svätováclavskej korune, obdivovaný po dlhú dobu ako najväčší rubín na svete zasadený do šperku, sa pri podrobnom prieskume korunovačných klenotov v roku 1998 ukázal byť červeným turmalínom. Podobných prípadov je viac, napr. Svetovo preslávený Black Prince ‘s Ruby, vážiaci 170 karátov a zasadený v britských korunovačných klenotoch, je v skutočnosti červený spinel.

Dopyt po drahokamový rubín ďaleko prevyšuje ponuku, čo viedlo k mnohým pokusom o to, ako sprehľadniť a vylepšiť rôzne popraskané kamene. Rubíny sa napúšťali olejom podobne ako smaragd, prípadne sa močili v roztopenom červenom skle. Zmena nastala v roku 2004, kedy sa objavili rubíny máčané v olovnatom skle. Použitie tejto úpravy by malo byť vždy pri kameni uvedené (označuje sa ako lead-glass filling čiže plnenie olovnatým sklom), lebo veľmi znižuje jeho hodnotu. Syntetický kryštál rubínu ako prvý vyrobil Francúz August Verneuil v roku 1902, a to tavením práškového oxidu hlinitého a farbiaceho materiálu.
Praktický sprievodca nákupom rubínu

U kameňov ktoré nemajú klasickú rubínovú farbu (sýto červená s nádychom fialovej) niekedy nie je možné jednoznačne určiť, či sa jedná o rubín alebo o zafír. Medzi oboma drahokamovým odrodami korundu existuje plynulý prechod.
Najjednoduchším a najistejším spôsobom na rozoznanie rubínu je použiť dichroskop, ktorý prezradí jeho pleochroismus. Dobrým vodítkom je aj overenie tvrdosti na kúsku topásu. Rubín je s výnimkou červeného diamantu jediný červený drahý kameň tvrdší ako topás.

Pri nákupe brúseného rubínu je treba mať na pamäti, že kvalitný rubín je jedným z najdrahších drahokamov. Ihneď ako cena nezodpovedá veľkosti a kvalite, je niekde skrytý „ háčik“, čo však platí u drahých kameňov všeobecne. Prírodné rubíny spravidla aj pri vyššej kvalite obsahujú nejaké inklúzie. Pokiaľ ich v kameni nemôžete nájsť, s veľkou pravdepodobnosťou sa jedná o syntetický rubín.

Slávne rubíny

Niektoré rubíny sa preslávili nielen vďaka svojej veľkosti, ale aj neskutočnej kráse a tvarom.
Louvre v Paríži vlastní Anne of Brittany – 105 karátový, brúsený, ale nepravidelný (nesúmerný) rubín. 167 karátový Edwardov rubín bol darovaný Britskému Múzeu histórie prírody (British Museum od Natural History) Johnom Ruskinom. Tento 167 karátový rubín bol pomenovaný na počesť generála Sira Herberta Benjamína Edwarda, ktorý zachránil anglickú vládu počas rokov vzbury v Indii.

Dva asterické  rubíny sú vystavené v Amerických múzeách. Múzeum Smithsonian vlastní 137 karátový rubín Rosser Reeves a Americké múzeum histórie prírody vlastní 100 karátový rubín Edith Haggin de Long.

Čo sa traduje o rubínoch

O rubínoch sa tradovalo, že majú moc všelieku, dokážu liečiť skľúčenosť, plašiť nočné mory a rozháňať jedovaté výpary. Ázijský bojovníci verili, že im šperk s rubínom zaistí nezraniteľnosť. Najefektívnejšie však drahokam fungoval  „ voperovaný “ medzi kožu a sval. V štrnástom storočí bol zas rubín zárukou udržania si majetku a postavenia v spoločnosti. Do úst sa nevkladal len za účelom vyskúšania kvality, ale aj ako ochrana pred otráveným nápojom. V renesancii totiž bolo travičstvo vo veľkej obľube. Častejšie ako do úst sa však rubín odjakživa umiestňoval do šperku, aby obklopovaný diamantmi zdobil šije krásnych žien. Len niektoré z nich mali tú česť ich nosiť na hlave – kráľovné. Ale aj kráľovné sa zdobili tradičnými typmi šperkov. Napríklad britská kráľovná Alžbeta II. nosí svoj slávny Timúrsky rubín, zasadený do náhrdelníku – avšak len na počesť  oficiálnych štátnych návštev.

Po štyridsiatich rokoch manželstva sa oslavuje rubínová svadba. Toto jubileum znamená, že manželia sú si blízky ako dve kvapky krvi. Podľa tradície by manžel mal svoju polovičku obdarovať práve krásnym šperkom z rubínov.

Chopard

Chopard 2

Chopard

Prsteň s názvom Chopard Fleurs d’Opales je vyrobený z bieleho a ružového zlata. Zdobia ho rubíny, zafíry, granáty, čierne diamanty a čierny opál s hmotnosťou 9 karátov.


De Grisogono 01

De Grisogono

De Grisogono: biele a ružové zlato, rubín a diamanty v tvare srdca

De Grisogono 02

De Grisogono

Barmský rubín vybrúsený do tvaru markíza v objatí čiernych diamantov v 18 – karátovom bielom zlate.