Perla

“Keď Venuša, bohyňa zmyselnej lásky zrodená z morskej peny a slnečnej žiary vystúpila z mušle, spustili sa kaskády vodných kvapiek, a tie sa vo svetelnej žiare hneď premenili na perly”

Perly sa tvoria v mäkkýšoch (najme v ustriciach a slávkach) ako prirodzená obrana živočícha pred cudzorodým telieskom, napr. pred zrnkom piesku. Okolo tohto telieska sa vylučujú tenké vrstvičky aragonitu, známe ako perleť, a postupne utvárajú perlu. Svetlo,  ktoré sa odráža od týchto prekrývajúcich vrstiev, spôsobuje charakteristický dúhový lesk. Pri pestovaní perál sa do perlorodky vkladá cudzorodé teliesko, aby sa podnietil rast perly.

Číňania sa perly pokúšali pestovať už v 13. storočí, ale výsledky sa nerovnali vynaloženej námahe. Až v roku 1920 Japonec Kokichi Mikimoto zistil, že jadrá nemožno vkladať do mušlí ľubovoľne. Mäkkýš začne totiž vytvárať perleť len vtedy, ak sa zrnko dostane do jeho gonády, pohlavného orgánu. Pri takto pestovaných perlách sa ako zárodok používa malá guľôčka, okolo ktorej sa vylučujú vrstvy perlete.

Perly môžu byť biele, biele s nádychom farby (často ružovej) , hnedé alebo čierne, dúhové, zelenkasté,  čo závisí od druhu mäkkýša a vody. Sú citlivé na kyseliny, vysychanie a vlhkosť; to znamená, že sú menej trvanlivé ako iné drahé kamene.

Prírodné perly sa vyskytujú v okolí Srí Lanky, v južnej Indii (Manarský záliv), v Perzskom mori (Saudská Arábia, Irán, Omán), u ostrovov Tahiti (čierne perly), u Japonska, Mexika, Panamy, Austrálie a Kalifornie.

V riekach Škótska, Írska, Francúzka, Rakúska, Nemecka a v rieke Mississippi v USA sa vyskytujú sladkovodné perly.

Množstvo perlete na perle určuje veľkosť a kvalitu perly. Čím dlhšie je v mušli, tým viac vrstiev perlete má, je kvalitnejšia, a teda aj drahšia. Hodnota perál závisí, podobne ako u drahých kameňov, od ich hlavných vlastností, ako sú veľkosť, schopnosť odrážať svetlo – dúhový lesk obklopujúci perlu je jedinečný úkaz svetelného spektra a je závislý od vnútornej stavby perly. Škvrny, nerovnosti, ryhy, priehlbne a skoky znižujú hodnotu perly.

Módna úloha perál sa pohybuje v niekoľkých vlnách. V 20. rokoch minulého storočia keď dlhé perlové náhrdelníky tvorili neodmysliteľný doplnok typickej charlestonovej módy. Ďalším vrcholom boli 50. roky s perlovými náhrdelníkmi na čiernych rolákoch a kostýmoch Coco Chanel.

Sedemdesiate roky priniesli do perlovej módy variabilitu – okrem perál  AKOYA (klasika medzi kultivovanými perlami – Japonsko) a tichomorských sa objavujú perly BIWA (sladkovodná perla  nepravidelného tvaru, farby bieloružovej, ružovej, lososovej, oranžovej, modrej až fialovej z jazera Biwa – Japonsko) a perly KESHI (vzácne bez jadrové kultivované perly bizarných zvláštnych tvarov, farby od striebrobielej a zlatej až po čiernu). Náhrdelníky po prvý krát zdobia perly bizarných tvarov a v rôznych prírodných pastelových farbách, čo sú znaky novej generácie kultivovaných perál.

Na konci 80. rokov na scénu prichádzajú veľké perlové náhrdelníky z juhomorských perál.
Dnešná ponuka perlových šperkov je veľmi široká – nosia sa večerné náhrdelníky s Akoya perál kombinované s inými drahými kameňmi ako sú: diamant rubín, zafír, smaragd, turmalín.

Hitom desaťročia sú Tahiti čierne perly osadené v bielom zlate alebo v platine kombinované s diamantmi. Veľmi módne sú aj jemné náhrdelníky z riečnych perál na každodenné nosenie.  V každom prípade sú perly nadčasové a vždy sú vhodným doplnkom do spoločnosti, pretože svojím leskom, farebnosťou a výnimočnosťou zvýrazňujú krásu všetkých dám.

Tiffany 2

Tiffany & Co

Perlové náušnice Tiffany Victoria. Kultivované perly 11-12 mm. Diamanty v celkove váhe 0,47 ct.

20090629_000316finala1

DiamAndy

Perlová súprava z našej dielne. Biele 18-karátové biele zlato, tahitské perly, diamanty.

Alexandrit

Alexandrit patrí medzi drahokamy s pozoruhodnou vlastnosťou a to že dokáže meniť svoju farbu s modrozelenej na dennom svetle, na červenohnedú, až červenofialovú pri umelom osvetlení.

Objavený bol v roku 1834 v „Smaragdových baniach“ na Urale a bol pomenovaný po ruskom cárovičovi, ktorý bol v roku 1855 korunovaný na Alexandra II.

Kvalitní alexandrit sa radí medzi najdrahšie drahé kamene. Prevažná väčšina brúsených alexandritov je do 3 karátov, drahokam väčší ako 5 karátov je veľmi zriedkavý. Alexandrit obsahuje podobne ako smaragd hojné inklúzie, ktoré dobre poslúžia ako rozpoznávací znak od syntetického kameňa.

Náleziska alexandritu sú v Rusku, na Srí Lance a v Brazílii.

Kvalita farbomeny a čistota farieb hrajú hlavnú úlohu pri oceňovaní alexandritu.

Tiffany

Tiffany & Co

Platinový prsteň od Tiffanyho s raritným oválnym alexandritom a guľatými diamantmi.  Alexandrit  6,53 ct, diamanty celková hmotnosť 0,43 ct.

11614&11615.psd

© GIA & Tino Hammid, courtesy Mayer & Watt

Tu môžete vidieť zmenu farby alexandritu. Vpravo – umelé svetlo, vlavo – denné svetlo.

Ortoklas, alebo aj mesačný kameň, Moonstone

Mesačný kameň je v poslednej dobe vo svete čím ďalej tým viac obľúbenejším šperkovým kameňom. Je polopriehľadný, s modravými odleskami, ktoré sú spôsobené odrazom svetla od vnútornej štruktúry, tvorenej albitom alebo ortoklasom. Tenké vrstvičky albitu vytvárajú atraktívnu modrú farbu, pripomínajúci striebristý mesiac.

Gréci ho nazývali “afroselén” a pripisovali ho bohyni Seléne, v Indii je dodnes považovaný za posvätný kameň, ktorý prináša šťastie.

Mesačný kameň je brúsený do hlavne do kabošonov a iných oblých tvarov, v ktorých najlepšie vynikne optický efekt.

Najviac cenené mesačné kamene pochádzajú z Barmy a zo Srí Lanky, ťažia sa však aj v Indii, Austrálii, USA a Madagaskare.

Cena mesačných kameňov v poslednej dobe stúpa, pretože je ho stále menej a niektoré náleziská sú už vyťažené.

James Breski Jewelry

James Breski Jewelry

Prsteň z 18 karátového bieleho zlata. Mesačný kameň kabošon 2.93ct a diamanty 0.36 ct.